pondelok 28. decembra 2015

Zimný slnovrat 2015


Už dávno som si tak s chuťou nesadol za stôl a začal písať tieto riadky. Ubehlo to veľmi rýchlo, asi ako celý rok. Je to najlepšie vidieť na malých ďetoch, no čo je horšie starneme aj my. Ani sa nenazdáme a naše deti po nás preberú žezlo. Teda aspoň v to pevne verím a dúfam. Pri najhoršom si na nás spomenú s úsmevom na tvári, pretože ináč sa to ani nedá. Veď predsa u nás v Turci platí, že Bohovia nás majú najradšej, keď sa smejeme.

 Tak ako som v úvode spomenul, ani som sa nenazdal a bolo 25. decembra a mňa čakalo varenie kapustnice. Po dlhšej dobe som sa rozhodol obnoviť tradíciu varenia s mojimi rodičmi čo bolo u nás doma zvykom. A vydarilo sa. Teda aspoň do dnešného dňa som sa nedozvedel o úmrtí jedného zo zúčastnených.
Na druhý deň sme sa už napratali s plnými hrncami do Hasákovho auta, za čo mu patrí moje ďakujem. Verím, že ti Panáčik služba na druhý deň ubehla rýchlo.

 To už sme prišli na Bystričku, kde nás čakal vysmiaty majiteľ s krčmárkou a pripravenou miestnosťou iba pre nás. Aj keď nám ako vždy patrila celá krčma. Tá atmosféra v tomto podniku jednoducho stojí za to a opäť som sa len presvedčil, že sme vybrali dobré miesto. Pomaly ale isto už prichádzali prví hostia a nimi sa postupne aj zapĺňala krčma. Starí známi nesklamali a prišli v hojnom počte. Potešil ma gajdáš Kazimír, ktorý prišiel aj s priateľkou, Bystričania a rovnako aj Matej s priateľkou od nás z Turca a aj chalani z Prievidze so svojimi ratolesťami. Aj Anička-dušička sa u nás vyskytla po dlhej dobe a nakoniec došiel aj Rafo, ktorý niekde zabudol svojich dvoch kamarátov.Pravdepodobne ich nechal v Krpeľanoch, ale môžu ľutovať. No a prišiel medzi nás aj nový priateľ Zetor, s ktorým ste sa určite všetci zoznámili. Ešteže nebol sneh, lebo by sme ho hľadali márne.
 Pomaly sa blížil čas odchodu na obrad a už nám chýbal len hlavný organizátor Doktor, ale dočkali sme sa ho a my sme mohli odísť na miesto. Tento rok na sklamanie mnohých sme vybrali pomerne blízke, avšak podľa mňa pekné miesto pod Hradiskom. Brali sme ohľad na malé deti a aj tehotnú Rezňomilu, no a hlavne na počasie a miestnych lesobarónov, ktorý nám medzitým "skrášlili" minuloročné miesto a aj celé okolie.
Až v kruhu som si všimol, že som spolu s Maťom a Žabom vybral správne miesto ako stvorené na obrad a hlavne počet ľudí, ktorým som zostal prekvapený. Musím sa priznať, že naposledy sme sa stretli v takomto počte v Jedľovinách na Rodovom dni v roku 2009. Aj keď pre mňa počet ľudí nie je zásadný, vidím, že je to dobrý signál rovnako ako aj deti, ktoré sa obradov zúčastňujú. Čakali sme až do poslednej chvíle na Tomáša a Vedca.
 Hromič zažal Svarogove lúče, pozvali sme duše predkov a vyčistili kruh od zlých síl a samozrejme aj sami seba. Vyriekli sa slová úcty a vďaky a privítali sme zrod Ďažboga, ktorý nás bude sprevádzať po celý rok a postupne nadobudne silu, až ju napokon stratí a odovzdá miesto svojmu mladšiemu nasledovníkovi. Obetovali sme aj badniak ako vďaku za úrodu a množstvo drobnej poživne a pitia.

 Tým, ktorí mi pomáhali pri obrade patrí moja vrelá vďaka a rovnako aj tým ostatným, ktorý stáli v kruhu a nasávali energiu obradu. Zvlášť Žabovi, ktorý aj napriek svojim ťažkým životným skúsenostiam vždy dokáže zachovať chladnú hlavu a postaviť sa problémom zoči-voči. Bez neho by sa asi ťažko dali zorganizovať podobné akcie v takomto duchu. Sláva ti!
 Ja som sa teda pobral dole medzi prvými, nakoľko ma už čakal prvý zohriaty kotol kapustnice a prázdne taniere a určite aj hladné krky, ktoré som rád zasýtil. Verím, že vám všetkým chutilo a dôkazom toho boli prázdne hrnce. Kapustnicu varili okrem mňa aj Army a Žaba, takže bola to taká ochutnávka troch kuchýň. S postupným ubúdaním hodín pribúdala aj zábava a počet vypitých pív, ozvali sa aj nejaké tie piesne a zaspomínalo sa na staré časy.

 Nesmiem zabudnúť spomenúť človiečika, na ktorého sa pýtali mnohí vrátane majiteľa. Chýbal si nám Korytnák a tvoja výhovorka neúčasti neobstála. Určite sa mu chudákovi čkalo celý večer.
Verím, že aj dvaja dobrodruhovia Didi a Pilbyrád práve spia niekde pod Kľakom v Malej Fatre a svoju púť do Bojníc dovŕšia šťastne do konca.

 To, že ste opäť po roku navštívili Turiec ma veľmi teší. Svojou prítomnosťou ste ma presvedčili o tom, že tradícia Kračúňa zostáva zachovaná, aj napriek tomu, že niektoré obrady už nerobíme. Niektorých z vás neuvidím rok, možno dlhšie. Snažil som sa s každým prehovoriť aspoň slovo a to mi dalo nesmiernu energiu.


S pozdravom Bebo

p.s.Rád privítam vaše komentáre a ak máte fotky z akcie, pošlite nám ich na náš e-mail: rarach.sk@gmail.com
ďakujeme

1 komentár:

Raslavien povedal(a)...

Pekný report! Až teraz som si ho všimol a nostalgicky zaspomínal. Asi ako každý rok v tomto duchu :-)