utorok 21. júla 2015

Armyho Velestúr 2015


Po mojej minuloročnej neúčasti (nie mojou vinou) , som si tohoročný začiatok akcie stanovil už na štvrtok. Isto všetkých prekvapí, že toho roku ma neviezol hore Nivoslav. Ale nebojte sa, netrpel som . Hore ma vyviezol Hromič, so svojím koopilotom Didim . Po príchode hore, nás už čakali prví účastníci (paradoxne väčšina spoza hraníc+ hlavne mesto), ktorí medzitým stihli pokosiť 2/3-tiny Smrečníka. a urobiť základné chodníčky v stanovom mestečku. Priznávam , stavba mojej haciendy nebola krátka, ale pristaviť tam terasu, pivnicu a vzdušnú posteľ netrvá zrovna najkratšie. Štvrtok bol teda len v užšom kruhu ,ale i to bolo fajn. Piatok sa to už začalo schádzať vo veľkom. Nechýbali návštevy prírody, výčapu , kamarátske diskusie, a spevy. Hitom piatkového večera myslím, že bola pieseň „Pod horou“ , ktorej text istotne rezonuje v ušiach všetkým zúčastneným, a neodradí ani zložitý text. Pre nedostatok miesta ho samozrejme nejdem citovať, mnohí si ho isto pamätajú z minulosti. Fanušikom Hríba sa podarilo dokonca text prerobiť na „Pod lampou“. Počet účastníkov už teraz naznačoval , že účasť bude hojná, i keď mnohí neskrývali sklamanie z neúčasti Sandokana. „Hodujme!“, znelo prírodou z úst mnohých, na počesť tohto velikána.

Väčšina sa prebudila do krásneho sobotného rána. Nie je čo sa viac rozpisovať, keďže , každoročne si ľudia vždy nájdu to svoje. Ja som si spolu s martinskou, menšou osádkou spravilm výletík a ukázať novému účastníkovi čaro tých miest. Cestou na Smrečník, sme stretli zostupujúcu osádku, ktorá nás šikovne zaradila do pracovného procesu. „Chlapi mohli by ste natrieť modly fermežou“ - zaznelo z ich úst. Keďže sme všetci boli hodne pracovití, chopil sa toho Cirko. Nebudem teraz klamať, ale zapojili sme sa do toho temer všetci. Vynatierali sme to tam ako sa patrí. Natreli sme všetky modly, a ja dokonca v zápale natierania aj vrcholový kolík. (Kto neverí, existuje foto-dokumentácia). Potom sme sa ešte prešli na Velestúr a Tri Kríže a šli rýchlo dole ku registrácii na Velesiádu.

Ponáhľali sme sa však zbytočne. Registrácia sa stále posúvala, aj kvôli neúčasti avizovaných Poliakov. Na ich obhajobu - poblúdili kvôli prerábkam ciest v okolí Martina. Medzitým sa kuchárom podarila navariť tradičná kapustnica. Ocenil by som prístup Jarda, ktorý kúril nielen pod kotlom,ale i kúsok vedľa. Ja som tiež prispel okorenením . Ale všetkým kuchárom patrí vďaka a špeciálne Bubovi. Velesiada sa začala tradične , hodom klátom (tohoročne pomenovaným aj klaťákom) . Novotou, bola, okrem mužskej a ženskej kategórie, aj detská. V podstate vo všetkých disciplínach boli tieto tri kategórie. Nejdem opisovať priebeh športových disciplín, len podotknem , že pribudla lukostreľba, a, že primárnym víťazom vo veľa disciplínach, bol bájny Halga . Podľa hesla : „Nie je dôležité vyhrať, ale nebyť hladný“, pár jedincov začalo odbiehať ku kapustnici. Kto by mal záujem o presné výsledky hlavný promotér Doktor mu isto rád poskytne presné štatistiky, ktoré zapísal hlboko do análov (ako sám avizoval) . Kapustnica, myslím chutila každému. Neskor sa už len čakalo , na výstup hore na Smrečník. Mali sme sa vybrať po zatrúbení, ale keďže nikto nič nepočul, použila sa mobilná technika, a šlo sa. Samotný obrad nejdem opisovať, Je to určené pre tých čo tam boli. Spomeniem len, že viedli to aj iní ľudia ako posledne roky, a myslím, že účel to splnilo. Ďakujem žrecom.

Po obrade prebiehalo tradične, hodovanie. Skupinky sa spájali, delili, ale i preskupovali do rôznych formácií a tématických okruhov. Po rokoch, navráteným hitom večera, bola pieseň : Malé koníky, ktoré však tentoraz viedol , malý Ali. Šarmantný spevák sa nebál experimentovať so slovíčkami, a tak do textov zašifroval slová ako zadok, či pipík. Zdá sa , že kormidla sa chytá mlada generácia. Veselilo sa , diskutovalo a popíjalo. Nezotrval som však dlho, ale povráva sa , že až do rána bieleho. Niektoré bytosti su vraj nesmrteľné . Samozrejme , nie každému sa páči takéto slávenie,ale hold , každý máme to svoje.

Nedeľa už tradične bola rozlúčková. Odchádzal som s poslednou skupinkou. Poupratovali sme čo ostalo, a vybrali sa dole. Tam sme sa ešte sem tam s niekym stretli, ale to už boli len rozlúčkové objatia a podania rúk.

Neviem ako ostatní, ale ja hodnotím tohoročný Velestúr samozrejme pozitívne. Chýbalo mi to po ročnej odmlke neskutočne. I keď sa vraví, že pred rokom bola účasť väčšia, myslím, že ani teraz nijako nezaostávala. Osobne oceňujem , že sa tam zúčastňuje čoraz viac detí, a že tým pádom vyrastá nástupnícka generácia. Viera v našich bohov a predkov, bude v dobrých rukách. Tak zas o rok.

Sláva!

1 komentár:

Raslavien povedal(a)...

Tento rok bol aj pre mňa silný. Možno viac načrtne môj report, ktorý sa tu snáď objaví čoskoro a tí menej leniví to zvládnu prečítať celé. Ale je fajné, že si si svoju odmlku tentokrát vynahradil. Inak ja si už počet ľudí z minulého roka nepamätám. No teraz sme ich narátali 75 :-)